Čo je efektívne rodičovstvo            

Čo je cieľom kurzov efektívneho rodičovstva?

Stáva sa, že rodičia nie sú spokojní s výchovnými metódami, ktoré "zdedili" po svojich rodičoch a starých rodičoch. Pre svoje deti si želajú, aby mali dôveru vo svojich rodičov a aby boli zároveň samostatné a zodpovedné. Naučiť ich to je cieľom kurzov efektívneho rodičovstva.

Aký prístup k dieťaťu je napríklad neefektívny?
Keď rodič preruší svoje dieťa v polovici vety slovami „mňa nezaujíma, čo ty chceš, ja sa ponáhľam do roboty“. Je to bežná reakcia rodiča, ktorý sa niekam potrebuje dostať, myšlienkami je už pravdepodobne v práci a bezvýznamné detské problémy ho v danej chvíli naozaj absolútne nezaujímajú. Pri uplatňovaní efektívneho rodičovstva je rozdiel vo vnímaní celej situácie a v komunikácii. Pre „efektívneho rodiča“ je dieťa partnerom, a v našom príklade uvedené slová do partnerskej komunikácie nepatria. Navyše si treba uvedomiť, že deti po nás všetko opakujú – takže keď o pár dní dieťa povie rodičovi „mňa nezaujíma čo ty chceš, ja sa tu hrám“, tažko sa mu dá niečo vyčítať.
Ďalšie "neefektívne" prístupy by zahŕňali napríklad využitie trestov či odmien, vstupovanie do konfliktov, prehnanú starostlivosť či kontrolu, ľutovanie dieťaťa, zasahovanie do detských súbojov apod.

Prečo vlastne potrebujeme efektívne rodičovstvo? Vychovávame naše deti zle? Vychovali zle nás naši rodičia?
Treba vnímať rozdiel medzi tým, ako mohli a potrebovali vychovávať svoje deti predchádzajúce generácie a ako by sme to mali robiť my. V spoločnosti neustále dochádza ku zmenám. Keď spomíname našich rodičov, vychovávali nás na prelome režimov a mnohí rodičia – dospeláci – sa nevedeli novej spoločenskej klíme prispôsobiť sami, uplatniť sa „po novom“, nieto ešte ukázať smer svojim deťom.
Spoločenský systém sa snaží byť demokratický, slobodnejšie fungovanie vecí presakuje aj k našim deťom (napr. informovanosť rodičov o známkach detí starších ako 18 rokov), a teda domáca disciplína založená na príkazoch a trestoch dnes nemôže fungovať. Rovnakú slobodu, akú deťom dáva vonkajší svet, si vyžadujú aj doma; rodič, ktorý to odmieta akceptovať s veľkou pravdepodobnosťou prehlbuje rozdiel medzi sebou a svojimi deťmi.
Navyše, so slobodou prichádza aj zodpovednosť. Túto zodpovednosť by sa deti mali naučiť prijímať a niesť v bezpečí domova, aby do spomínaného vonkajšieho sveta vykročili pripravení, aby im bolo jasné, čo oná sloboda v skutočnosti so sebou prináša. Dieťa, ktoré doma takúto slobodu – a záväzky z nej vyplývajúce – neokúsilo, vyjde z domova chtivé po demokracii, no neschopné ju uniesť.
Jeden príklad na ilustráciu: otec môjho starého otca bol kováč. Mal v dedine vyhňu a svojím remeslom živil rodinu. Svojich synov učil to, čo sám najlepšie vedel a čo mu zabezpečovalo obživu. Vedel, že keď budú jeho deti vyučené v remesle a dostanú po ňom vyhňu, budú v živote zabezpečené. Prastarý otec teda nemal na výber, neváhal, čo vštepovať svojim deťom.
Dnes máme nekonečnú ponuku rozličných zamestnaní. Keď je človek šikovný, môže si dokonca vymyslieť zamestnanie na mieru. Môže pracovať z domu, v zahraničí či vo vesmíre. Potrebujeme teda naše deti vybaviť takými zručnosťami, aby sa vedeli zaradiť kdekoľvek, kam ich srdce povedie. Potrebujú sa vedieť začleniť, spolupracovať, účelne komunikovať s okolím, potrebujú byť samostatné v rozhodovaní i konaní, nečakať na rozhodnutia iných, neskrývať sa za niečí chrbát, mať odvahu skúšať.

Majú metódy, ktoré sa učia na kurze efektívneho rodičovstva všeobecnú platnosť?
Určite áno. Kurzy však poskytujú len všeobecnejšie vodidlá ako vychovávať, ako sa zachovať v jednotlivých situáciách. No každý rodič je osobnosť a v konkrétnej situácii sa zachová neopakovateľným, svojským spôsobom, a tiež každé dieťa je osobnosť a vyberie si zase podľa svojich aktuálnych možností, ako na to bude reagovať.

Ako dieťa takto vychovávané čelí ľuďom, ktorí to riešia „po starom“? Učitelia, starí rodičia, rodičia kamarátov? Nie je z toho zmätené?
Vie si povedať svoje – popíše pocit, navrhne riešenie, teda to, čo má naučené z efektívneho domova. Dospelákov to prekvapuje, častokrát im to doslova berie vietor z plachiet. Podľa zásad efektívnej výchovy rodičia nezasahujú do konkrétneho jednania svojich detí s inými ľuďmi. Je to celé v réžii dieťaťa. Často sú schopné ustáť si svoje, dohodnúť sa na uspokojivom riešení a vtedy je to veľký úspech. Sú však situácie, keď ťahajú za kratší koniec, keď narazia na nepriebojného, nespolupracujúceho človeka, a vtedy je pre rodičov ťažšie ostať mimo. Neskôr sa vieme spolu s dieťaťom v pokojnom duchu vrátiť k danej situácii a povedať svoj názor, zistiť ako situáciu vidí ono a čo by sa nabudúce dalo urobiť inak, prípadne oceniť ako si samo poradilo.