Čo je to metóda INPP?

Je to metóda vyvinutá na diagnostiku a terapiu detí a dospelých s oneskorením neurologického vývinu.
Takíto ľudia môžu mať diagnózy, ako sú porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), dyslexia (porucha čítania), dyspraxia (porucha rovnováhy, koordinácie a rytmu) alebo poruchy nálad a správania.
Metóda bola vyvinutá v The Institute for Neuro-Physiological Psychology (INPP) – Inštitúte neurofyziologickej psychológie v Chesteri  vo Veľkej Británii na základe dlhoročných výskumov a klinických štúdií.

Ako dochádza k oneskoreniu neurologického vývinu?

Každé normálne donosené dieťatko sa rodí s vrodeným súborom primitívnych reflexov (niekedy nazývaných aj reflexy prežitia). Slúžia mu ako pomoc pri pôrode (východe z maternice), na zabezpečenie okamžitej reakcie na nové prostredie, v ktorom sa ocitne, a na ochranu pred poranením počas prvých, najzraniteľnejších mesiacov života. Primitívne reflexy sú automatické, stereotypné pohyby, ovládané najprimitívnejšou časťou mozgu (mozgový kmeň) a vykonávané bez účasti mozgovej kôry (myšlienky alebo príčiny). Tieto primitívne reflexy sú základným  tréningovým nástrojom pre nadobudnutie neskorších zručností riadených vôľou.
Ako sa detský mozog rozvíja v prvom roku života, silnejú prepojenia na vyššie mozgové centrá a tie preberajú funkcie primitívnych reflexov. Prvotné reflexy  sú pritom utlmované alebo začlenené do zrelších, posturálnych reflexov, ktoré sa rozvíjajú na ich mieste. Posturálne reflexy ovládajú kontrolu rovnováhy, držanie tela a pohyb v gravitačnom prostredí a ich rozvoj sa prejavuje na zväčšujúcej sa schopnosti batoľaťa ovládať svoje telo, polohu a pohyby.
Ak teda nie sú primitívne reflexy počas detstva plne integrované, na ich mieste sa nemôžu plne rozvinúť posturálne reflexy. Toto môže ovplyvňovať ovládanie nepodmienených, naučených a zložitých pohybov. Takéto deti neustále čelia ťažkostiam s ovládaním pohybu, ktoré sa prejavujú na koordinácii pohybov, udržaní rovnováhy, motorike, jemnej motorike a na spojených aspektoch učenia ako čítanie, písanie a fyzické cvičenia. Tieto neutlmené reflexy prekážajú v ďalšom motorickom vývoji, fungovaní videnia, koordinácii oko-ruka a vo vývoji vnímavostných a učebných zručností.
Tento stav sa nazýva NDD – oneskorený neurologický vývin.

Môžete nám uviesť konkrétny príklad?

Dieťatko  je napríklad vybavené palmárnym, čiže úchytovým reflexom.
Ak sa zľahka dotknete prstom dlane novorodenca, dieťatko ponúknutý prst uchopí. Tento reflex by mal vymiznúť do šiesteho mesiaca veku dieťatka a mal by byť postupne nahradený viac kontrolovanou akciou –  akciou z vlastnej vôle – tzv. pinzetovým uchopením, pri ktorom je predmet držaný medzi palcom a ukazovákom.
Ak primitívne reflexy pretrvávajú alebo zostávajú aktívne v 6. – 12. mesiaci života dieťatka, môžu zabraňovať rozvoju nástupníckych posturálnych reflexov, a teda dieťatko môže mať problém s vyvinutím pinzetového úchopu. To následne ovplyvní jeho schopnosť držať ceruzku, ako aj celkovú manuálnu zručnosť.
Ak napríklad nevymizne rané prepojenie medzi ústami a rukami dieťatka, môže to ovplyvňovať jeho reč. Vtedy pozorujeme pohyby úst pri písaní.
Pretrvávanie iných primitívnych reflexov môže ovplyvniť fyzickú a emocionálnu rovnováhu a zrelosť, motorické a manipulačné zručnosti, fungovanie zraku, sluchu, vnímania, jazykové schopnosti a viesť k poruchám učenia, ako sú dyspraxia, dyslexia a ADHD.

Existuje prevencia vzniku tohto oneskorenia?

Návyky a zručnosti dieťatka, ako sú pozornosť, koordinácia pohybov a schopnosť udržať rovnováhu, sa najaktívnejšie rozvíjajú v priebehu prvých 36 mesiacov života. V tomto období prebieha kognitívne učenie, nevyhnutné na zabezpečenie plnohodnotného fungovania človeka počas celého života, no predovšetkým na prospievanie detí v škole.
A základom kognitívneho, sociálneho a emocionálneho vývinu je fyzický pohyb dieťatka. Ak sa nevyvinie fyzický pocit rovnováhy, je pravdepodobné, že následne vznikne problém s mentálnou rovnováhou. Problémy s pohybom súvisia aj s oneskoreným vývinom reči. A ak je poškodený vývin zmyslov, rozvoj inteligencie sa preruší a proces učenia sa spomalí.
Vedci hovoria o tom, že batoľatá majú mať možnosť slobodného pohybu a skúmať prostredie, v ktorom žijú bez ohľadu na to, akým spôsobom sa v tej dobe pohybujú – či už na brušku, na rukách dospelého alebo pri pokusoch chodiť. Tvrdia, že plazenie podporuje rozvoj zrakovo-motorickej koordinácie dieťaťa a tým - o niekoľko rokov neskôr - získanie schopnosti čítať. Dobrý fyzický rozvoj počas prvých rokov života je teda základom ďalších úspechov v škole, získavania priateľov a budovania správnych vzťahov v dospelom živote.

Prevenciou teda je nebrániť deťom vo fyzickom pohybe?

Áno. Pohyb je základom všetkého. Pohyb v prostredí podporujúcom kreativitu.
Najdôležitejšie je, aby si dieťatko mohlo vyskúšať celú škálu pohybov a prirodzene prešlo každou fázou vývinu, ktorá sa objaví. Mnohí mladí rodičia sa napríklad na vychádzke s malým dieťaťom, ktoré sa ešte len učí chodiť, snažia zo všetkých síl udržať dieťaťko v kočíku, aby si zjednodušili pohyb po ulici.
Aj keď sa dieťatko snaží samo chodiť, tatovia a maminy ich zasa čo najrýchlejšie usádzajú do kočíka, aby na potomka, ktorý nevynechá ani jeden odpadkový kôš alebo kvetinový záhon, alebo chce prebrodiť každú mláku, nemuseli stále dávať pozor.
Myšlienkové pochody týchto rodičov sa dajú jednoducho vysvetliť – diaťatko sediace v kočíku nikam neutečie a nič nevyvedie, a tak naň netreba dávať ani taký veľký pozor. Môžu si počítať, poklebetiť s priateľmi, alebo sa jednoducho uvoľniť.
Dieťatko sa najprv aj bude pokúšať dostať z kočíka, aby si pobehalo. No časom si zvykne na neustály pobyt „v nevôli“ a neskôr, keď ho už rodičia sami začnú pobádať na chodenie po svojich, uprednostňuje sedenie v kočíku. Taký výsledok je zákonitý.
Výskumníci z INPP prišli k neutešiteľnému uzáveru, že rodičia, ktorí nechávajú svoje malinké deti v kočíkoch a detských sedačkách príliš dlho a príliš často, môžu prekážať ich normálnemu vývinu reči a fyzických zručností. Prílišná závisloť od detských kočíkov, obzvlášť od tých, v ktorých deti sedia tvárou dopredu, skracuje čas, ktorý trávia vo vzájomnej komunikácii s rodičmi alebo voľným spoznávaním okolitého sveta.
Výskumy preukázali, že rečové návyky sa najlepšie rozvíjajú u detí, ktoré sa veľa pohybujú mimo kočíka, sú zvyčajne otočené tvárou k rodičom a nie v smere pohybu. Fyzické pohyby, ako napr. pokusy sadnúť si z ležiacej polohy, pomáhajú rozvoju neurónových spojení mozgu, ktoré sú v budúcnosti zodpovedné za riešenie fyzických úloh.
Všetko spolu spôsobuje to, že rozvoj mozgu detí sa brzdí a znižuje tak výkonnosť mozgových centier nielen počas školskej dochádzky, no taktiež počas celého ich života.

Čoho ešte by sa mali rodičia vyvarovať?

V domácich podmienkach sa čoraz častejšie používajú pomôcky, ktoré obmedzujú dieťatko v pohybe, ako sú napr. detské „škrupinky“, autosedačky, hojdacie kresielka a iné, a taktiež elektronické obrazovky a ostatné technické vymoženosti, ktoré nedovoľujú dieťatkám byť dostatočne aktívnymi.
Čoraz rozšírenejšie využívanie tabletov a smartfónov môže rovnako vyvolať podobné problémy, keďže tieto technológie nedávajú deťom možnosť priamo sa dorozumievať s rodičmi a od nich sa učiť rozprávať, spievať, aj prosto komunikovať s okolitým svetom.
Ak sa tieto zariadenia používajú v rozumnej miere, s najväčšou pravdepodobnosťou nenastanú žiadne problémy.
Vzniklo však nové pokolenie rodičov, ktorí nevedia alebo necítia, že smú takéto zariadenia používať len ako pomocníkov, slúžiacich na „zafixovanie“ dieťatka na krátky čas. Podriaďujú sa vplyvu nedávno zrodenej svojráznej kultúry, ktorá predpokladá udržiavanie aktívneho sociálneho života bez ohľadu na existenciu malinkého človiečika, ktorý vyždaje neustálu pozornosť.
Jednoducho povedané – rodičia usadia svoje batoľa vedľa seba k počítaču, vybavujú si e-maily, aktualizujú si status na sociálnej sieti, pozerajú videá a majú pocit, že kým sa oni venujú „nevyhnutnej“ agende, o dieťa je dobre postarané.

Čo sa stane, ak primitívne reflexy nevymizli v detskom veku? Stratia sa v dospelosti sami?

Nie celkom. Aj značná časť dospelej populácie preukazuje prítomnosť jedného-dvoch pretrvávajúcich primitívnych reflexov. Väčšina ľudí ich dokáže kompenzovať, a ak sú izolované, nepredstavujú veľký problém. Ak sa však vyskytuje zhluk nevymiznutých reflexov, aj dospelí ľudia môžu mať problém – s koncentráciou, náladami, úzkosťami...
Niektorí z nás majú šťastie a prekonávajú úskalia života a míňajú míľniky relatívne ľahko. Ale niektorí sú aj dôvtipní, aj tvrdo pracujú, avšak aj tak to nevypáli dobre a oni nevedia prečo. Pre mnohých ľudí je tým „prečo"  oneskorenie vývinu kvôli  pretrvávajúcim primitívnym reflexom.
Rastie počet dôkazov, ktoré podporujú teóriu, že kontrola rovnováhy, motorické zručnosti a integrácia raných reflexov sú spojené s dosahovaním nielen akademických úspechov.

Čo potom, keď sa potvrdí stav oneskoreného neurologického vývinu, či už u dieťaťa alebo u dospelého?

Jednoduchá bezbolestná diagnostika pomôže izolovať príčiny problémov dieťaťa alebo dospelého – o aký reflex alebo skupinu reflexov ide – a následne sa vytvorí a začne rehabilitačný cvičebný program.
Reflexno-stimulačný alebo utlmovací program je navrhnutý špeciálne na zvládnutie neutlmených reflexov  a pozostáva zo špecifických, fyzicky stereotypných pohybov, cvičených 5 – 10 minút denne počas 9 – 12 mesiacov.
Aplikáciou štylizovaných, po sebe nasledujúcich pohybov, ktoré sa cvičia denne, dostáva mozog „druhú šancu" registrovať pohyby, ktoré pomôžu utlmiť primitívne reflexy.
Po úprave pretrvávajúcich primitívnych reflexov fyzické, akadamické a emocionálne problémy dieťaťa či dospelého preukazujú dlhodobé zlepšenie.